Švédsko
Švédske kráľovstvo
Vlajka
Znak
Národné motto:
"För Sverige i tiden"
Du gamla, Du fria
- dlhý
- krátky
Konungariket Sverige
Sverige
59°21′ S.š. 18°04′ V.d.
švédčina
Hlava štátu
Predseda vlády
kráľ Karol XVI. Gustáv
Stefan Löfven
- celková
- voda (%)
449 964 km² (54.)
39 030 km² (8,7 %)
Všeobecné informácie o Švédsku
Švédsko je najľudnatejšou zo severských krajín a treťou najväčšou krajinou EÚ z hľadiska rozlohy. Na západe oddeľuje Švédsko od Nórska horské pásmo a na juhu je prepojené s Dánskom cestným a železničným mostom.
Najdôležitejšími sektormi hospodárstva Švédska v roku 2014 boli verejná správa, obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna činnosť (24,5 %), priemysel (19,7 %) a veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby (17,4 %).
Hlavnými vývoznými partnermi Švédska sú Nórsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo, zatiaľ čo jeho hlavnými dovoznými partnermi sú Nemecko, Nórsko a Holandsk
Dejiny Švédska
Územie Švédska bolo obývané už počas doby kamennej. Najskorší obyvatelia boli zrejme lovci a zberači, ktorí sa živili najmä tým, čo im mohlo ponúknuť more (neskôr nazvané Baltským).
Anglické slovo Sweden (Švédsko), pôvodne množné číslo (Švédi) od slova Swede (Švéd), je tzv. spätné tvorenie zo staroanglického slova Swēoþēod (krajina Suionov).
Začiatkom stredoveku patrili Švédi medzi Vikingov. Pokresťančovanie v 12. storočí viedlo k zjednoteniu švédskeho štátu. Východno-západná schizma medzi katolíkmi a východným ortodoxným náboženstvom sa odzrkadlila v častých vojnách medzi Švédskom a Novgorodom, situácia sa upokojila v roku 1323 Nöteborským paktom, ktorým sa stanovili hranice.
Podobne ako novozaložené štáty Nórsko a Dánsko bolo Švédsko v 14. storočí sužované krízami sťaženými aj čiernou smrťou, napriek tomu sa však divoká expanzívnosť tejto krajiny na Škandinávsky polostrov a územie súčasného Fínska nezmiernila. Politické začlenenie budúceho Fínska do Švédska trvalo od roku 1362 až do roku 1809.
V roku 1389 sa tri krajiny – Nórsko, Dánsko a Švédsko zjednotili pod jednu monarchiu (Kalmarská únia). Išlo však o personálnu, nie politickú úniu. Počas 15. storočia vzdorovali Švédi snahe centralizácie moci pod korunou Dánska, čo vyústilo až do ozbrojených konfliktov. Švédsko sa odpojilo v roku 1521, kedy Gustav Eriksson Vasa, od roku 1523 známy ako kráľ Gustav I., znovu nastolil oddelenie švédskej koruny od únie. Gustav Vasa je Švédmi považovaný za Otca národa.
Švédsko prijalo v 16. storočí reformáciu. Luteranizmus sa stal štátnym náboženstvom a odvtedy až dodnes je dominantným teologickým akcentom v švédskom kresťanstve. Švédska cirkev zotrvala pri svojej organizačnej hierarchii zdedenej od rímskokatolíckej cirkvi.
V 17. storočí nastal vzrast Švédska ako jednej z veľmocí Európy vďaka úspešnej spoluúčasti v tridsaťročnej vojne iniciovanej kráľom Gustávom II. Adolfom. Táto pozícia sa však začala drobiť v 18. storočí, kedy imperialistické Rusko bojovalo s vládami severnej Európy vo veľkej severskej vojne, a najmä v roku 1809, kedy sa oddelila južná polovica Švédska, z ktorej vzniklo Fínske veľkokniežatstvo Ruska.
Novodobá história Švédska je pokojná, posledná vojna, ktorej sa krajina zúčastnila, bola výprava proti Nórsku v roku 1814, po ktorej vznikla Švédskom riadená personálna únia s Nórskom. Táto bola v mieri rozdelená roku 1905, napriek rôznym vyhrážkam. Hroziacej socialistickej revolúcii sa Švédsko vyhlo v roku 1917, po čom bol opätovne nastolený parlamentarizmus a krajina sa stala demokratickou. Švédsko ostalo neutrálnym aj počas dvoch svetových vojen, neangažovalo sa ani v studenej vojne a ani dnes nie je členom žiadnej vojenskej aliancie.